Ďakujem, stačilo! - Dr. Džubera, BA
24.09.2011 00:15
Transformácia=odovzdanie zdravotníctva monopolnému vlastníkovi
Toto píše bratislavský neurochirurg:
Neurochirurgia je špičkový chirurgický odbor, ktorý všade vo svete v ekonomickom aj spoločenskom a odbornom ohodnotení kraľuje a ďaleko predstihuje ostatné chirurgické odbory, pre svoju technickú a prístrojovú náročnosť.
Som slovenský neurochirurg s 22-ročnou praxou a moje ohodnotenie je menšie, ako plat automechanika, ku ktorému chodím so svojou starou Oktáviou, menší ako plat právnika, ktorý ma v minulosti zastupoval a menší, ako plat IT- pracovníka, ktorý mi montoval počítač.
Priemerná mzda neurochirurga v SR za hodinu je cca 5 €, automechanik má 6, počítačový technik 7 a právnik 65 € za hodinu. Ďalšie zamestnanecké kategórie napr. v bankovníctve radšej ani neuvádzam. Je to niečo, čo mi čím ďalej tým viac vadí a jedine príbuzní a rodina, ktorá potrebuje lekára, ma drží v tomto štáte.
Pokus urobiť z koncovej nemocnice obchodnú spoločnosť, ktorá bude rozhodovať na ekonomickej báze koho a čím, a hlavne za aké peniaze a doplatok ošetrím , mi vadí ešte viac, pretože aj ja môžem byť onedlho pacientom, ktorý bude musieť predať časť majetku, aby si kúpil ošetrenie.
Platba za doliečenú diagnózu od dominantnej, ani od ostatných zdravotných poisťovní, nepokrýva reálne náklady ani v našom odbore, ani vo väčšine iných odborov. Poisťovňa nás týmto núti predávať výrobok - liečbu s výrobnými nákladmi napr. 20€ za cenu 5€ a to je ten "pseudodlh" nemocníc.
Súčasná transformácia je pokus postaviť dom od strechy - nerobí sa poriadok v platbách poisťovne, ale odovzdáva sa zdravotníctvo do súkromných rúk a monopolnému vlastníkovi, ktorý už vlastní lekárne, distribučné firmy zásobujúce nemocnice a malé nemocnice. K uzavretiu ekonomického kruhu už potrebuje iba veľké nemocnice. Nejde tu preto ani o pacienta, ani o lekárov a ostatný personál, ale o produkciu zisku vlastníkovi podstatnej časti rezortu. Táto skutočnosť mi vadí ešte viac.
Preto, aby som sa mohol sám na seba dívať aj naďalej do zrkadla, aby som mohol svojím rodičom, deťom a budúcim vnúčatám dokázať, že som postupoval v ich záujme a aby som získal ekonomický štandard, adekvátny môjmu vzdelaniu, erudícii a odovzdávanej kvalite a náročnosti práce, sa pripájam k ostatným kolegom a využívam svoje právo na výpoveď zamestnávateľovi so slovami: "Ďakujem, stačilo!"
Zároveň sa ospravedlňujem svojím pacientom, ale aj moje deti a rodina jedia rovnaké jogurty a chlieb, na ktoré musím zarobiť. A už ako brigádnik vo veľkoobchodnom reťazci zarobím viac a ľahšie, než ako neurochirurg v súčasnej Slovenskej Republike. Prácu automechanika sa naučím za niekoľko mesiacov ale automechanik sa operovať mozog a chrbticu asi nenaučí nikdy - bez urážky.
S pozdravom
MUDr. Andrej Džubera,PhD,
Som slovenský neurochirurg s 22-ročnou praxou a moje ohodnotenie je menšie, ako plat automechanika, ku ktorému chodím so svojou starou Oktáviou, menší ako plat právnika, ktorý ma v minulosti zastupoval a menší, ako plat IT- pracovníka, ktorý mi montoval počítač.
Priemerná mzda neurochirurga v SR za hodinu je cca 5 €, automechanik má 6, počítačový technik 7 a právnik 65 € za hodinu. Ďalšie zamestnanecké kategórie napr. v bankovníctve radšej ani neuvádzam. Je to niečo, čo mi čím ďalej tým viac vadí a jedine príbuzní a rodina, ktorá potrebuje lekára, ma drží v tomto štáte.
Pokus urobiť z koncovej nemocnice obchodnú spoločnosť, ktorá bude rozhodovať na ekonomickej báze koho a čím, a hlavne za aké peniaze a doplatok ošetrím , mi vadí ešte viac, pretože aj ja môžem byť onedlho pacientom, ktorý bude musieť predať časť majetku, aby si kúpil ošetrenie.
Platba za doliečenú diagnózu od dominantnej, ani od ostatných zdravotných poisťovní, nepokrýva reálne náklady ani v našom odbore, ani vo väčšine iných odborov. Poisťovňa nás týmto núti predávať výrobok - liečbu s výrobnými nákladmi napr. 20€ za cenu 5€ a to je ten "pseudodlh" nemocníc.
Súčasná transformácia je pokus postaviť dom od strechy - nerobí sa poriadok v platbách poisťovne, ale odovzdáva sa zdravotníctvo do súkromných rúk a monopolnému vlastníkovi, ktorý už vlastní lekárne, distribučné firmy zásobujúce nemocnice a malé nemocnice. K uzavretiu ekonomického kruhu už potrebuje iba veľké nemocnice. Nejde tu preto ani o pacienta, ani o lekárov a ostatný personál, ale o produkciu zisku vlastníkovi podstatnej časti rezortu. Táto skutočnosť mi vadí ešte viac.
Preto, aby som sa mohol sám na seba dívať aj naďalej do zrkadla, aby som mohol svojím rodičom, deťom a budúcim vnúčatám dokázať, že som postupoval v ich záujme a aby som získal ekonomický štandard, adekvátny môjmu vzdelaniu, erudícii a odovzdávanej kvalite a náročnosti práce, sa pripájam k ostatným kolegom a využívam svoje právo na výpoveď zamestnávateľovi so slovami: "Ďakujem, stačilo!"
Zároveň sa ospravedlňujem svojím pacientom, ale aj moje deti a rodina jedia rovnaké jogurty a chlieb, na ktoré musím zarobiť. A už ako brigádnik vo veľkoobchodnom reťazci zarobím viac a ľahšie, než ako neurochirurg v súčasnej Slovenskej Republike. Prácu automechanika sa naučím za niekoľko mesiacov ale automechanik sa operovať mozog a chrbticu asi nenaučí nikdy - bez urážky.
S pozdravom
MUDr. Andrej Džubera,PhD,
neurochirurg-špecialista,
Neurochirurgická klinika Bratislava,
vedecký sekretár slovenskej neurochirurgickej spoločnosti
23.09.2011 19:42